Neplatné skončenie pracovného pomeru v štátnej službe a vo verejnom záujme: ako sa určuje náhrada mzdy?

Neplatné skončenie pracovného pomeru je situácia, ktorá má zásadný dosah nielen na samotného zamestnanca, ale aj na štátne a verejné inštitúcie. Kým v súkromnom sektore je výpočet náhrady mzdy relatívne priamočiary, pri štátnych zamestnancoch a zamestnancoch vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme sa uplatňujú osobitné pravidlá vyplývajúce zo zákona o štátnej službe a zákona o výkone práce vo verejnom záujme.

Náhrada mzdy pri štátnych zamestnancoch

Zákon o štátnej službe v § 171 výslovne odkazuje na použitie ustanovení § 78 až 80 Zákonníka práce, ktoré upravujú nároky pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Štátnemu zamestnancovi teda prináleží náhrada funkčného platu za obdobie, počas ktorého nemohol vykonávať štátnu službu z dôvodu neplatného skončenia služobného pomeru.

Funkčný plat pritom pozostáva z viacerých zložiek (§ 126 ods. 2 zákona o štátnej službe), a to z:

• tarifného platu,
• príplatkov (napr. osobný, za zastupovanie, za zmennosť, za prácu v krízovej oblasti, za riadenie a pod.).

Pri určení výšky náhrady mzdy je rozhodujúci funkčný plat, ktorý zamestnanec poberal ku dňu skončenia služobného pomeru. Ak však počas trvania súdneho sporu došlo k plošnému zvýšeniu platových taríf, prípadne by zamestnanec nadobudol vyšší platový stupeň z dôvodu praxe, tieto skutočnosti musia byť pri výpočte zohľadnené.

Zamestnanci vo verejnom záujme

V prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme sa analogicky uplatňuje § 77 a § 78 Zákonníka práce, keďže zákon o výkone práce vo verejnom záujme osobitnú úpravu tejto problematiky neobsahuje.

Aj tu je rozhodujúcim pojmom funkčný plat, ktorého výška sa určuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Do funkčného platu sa započítava tarifný plat a všetky príplatky priznané podľa osobitných predpisov.

Zohľadnenie zvýšenia platovej tarify

Podľa konštantnej judikatúry a ustálenej právnej praxe platí, že
Ak by počas trvania sporu došlo k:

• zvýšeniu platových taríf nariadením vlády SR,
• alebo zamestnanec by v rámci započítanej praxe postúpil do vyššieho platového stupňa,

je potrebné tieto skutočnosti zohľadniť pri určovaní výšky funkčného platu, z ktorého sa náhrada mzdy vypočíta. Inak by došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a k neoprávnenému zníženiu nároku zamestnanca.

5. Praktický dôsledok

Zamestnanec, ktorému bol uznaný nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia štátnozamestnaneckého alebo verejnoprávneho pomeru, má právo:

• na náhradu mzdy vo výške aktuálneho funkčného platu,
• vrátane všetkých zvýšení platových taríf a postupov do vyššieho platového stupňa, ktoré by mu inak patrili,
• a na úroky z omeškania, ak zamestnávateľ so zaplatením mešká.

6. Záver

Určovanie výšky funkčného platu pre účely náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru v štátnej alebo verejnej sfére nie je len formálnym výpočtom. Ide o proces, v ktorom sa musí rešpektovať nielen fikcia trvania pracovného pomeru, ale aj všetky objektívne zmeny v odmeňovaní, ku ktorým by u zamestnanca došlo, ak by jeho pracovný pomer nebol neplatne skončený.

Preto je v týchto prípadoch nevyhnutné uplatniť nárok kvalifikovane – s odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov, ako aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov.

Ak sa nachádzate v situácii, keď máte pochybnosti o platnosti skončenia vášho pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, alebo si nie ste istí, či vám vznikol nárok na náhradu mzdy, neváhajte ma kontaktovať. Spoločne posúdime všetky okolnosti vášho prípadu a zvolíme najvhodnejší postup na ochranu vašich práv a oprávnených záujmov.

📞 JUDr. Martin Tyč, advokát
💼 www.vasobhajca.eu
Váš obhajca v práve a spravodlivosti.

ZDROJ: DUŠEKOVÁ SCHUSZTEKOVÁ,S.2024. Neplatné skončenie pracovného pomeru.2.,doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2024.