TEORETICKÉ VYMEDZENIE EKONOMICKEJ KRIMINALTY

S pojmom ekonomická kriminalita sa stretávame takmer každodenne, avšak je
problematické určiť, či tento pojem správne chápeme, interpretujeme a či si ekonomickú
kriminalitu nezamieňame s inými pojmami ako je majetková kriminalita, finančná kriminalita,
počítačová a daňová kriminalita. Definícii a
rôznych pohľadov na ekonomickú kriminalitu je mnoho a tieto definície môžeme rozdeliť do
dvoch rovín a to na kriminologickú rovinu a trestnoprávnu.
Ekonomická kriminalita predstavuje jednu z najzávažnejších foriem kriminality, tento
druh kriminality sa zaraďuje medzi najzávažnejšie trestné činy, pretože jej škoda a následky
nemusia byt bádané okamžite. Pre ekonomickú kriminalitu býva v praxi veľmi často používaný
aj pojem hospodárska trestná činnosť alebo hospodárska kriminalita. Na zreteli toho, že
ekonomická (hospodárska) kriminalita nebola dodnes presne definovaná a vymedzená a nemá
teda ani v trestnoprávnej teórii a ani v kriminológii jednotné a rešpektované obsahové
pomenovanie resp. definovanie. V odbornej literatúre je ekonomická kriminalita definovaná
ako delikvencia s vysokou mierou spoločenskej nebezpečnosti, s časovo náročnou a vecne
obťažnou objasnenosťou úmyselného trestného správania s dôsledkami v podobe značných
finančných škôd a s nemalou latenciou. Na účely výskumu ekonomickej kriminality sa viacero
autorov pokúšalo bližšie vymedziť a formulovať tento druh kriminality. K. Holcr vo svojej
publikácii vymedzil pracovnú definíciu ekonomickej kriminality, ktorú možno chápať ako
„konanie, ktoré napĺňa znaky skutkových podstát trestných činov uvedených v piatej hlave
osobitnej časti trestného zákona a znaky skutkových podstát vybraných trestných činov
uvedených vo štvrtej hlave osobitnej časti trestného zákona, ktoré poskytujú ochranu záujmov
štátu, právnických osôb a fyzických osôb v oblasti ekonomiky, ktoré majú iný ako individuálny
charakter“. L. Šimunová uvádza, že ekonomickú kriminalitu možno definovať ako
„spoločensko-patologický jav, ktorý zahŕňa také úmyselné protiprávne konania nenásilnej
povahy, prostredníctvom ktorých páchatelia dosahujú neoprávnený finančný alebo iný
prospech na úkor poškodeného subjektu (štát, právnická osoba, obchodná spoločnosť, v
ojedinelých prípadoch aj fyzická osoba). Tieto konania napĺňajú znaky skutkových podstát
konkrétnych trestných činov uvedených najmä v IV., V., VI., VIII. hlave osobitnej časti zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov“.Významným prínosom čo do bližšieho pochopenia a porozumenia
predmetu ekonomickej kriminality nám prináša aj samotný český inštitút pre kriminológiu a
sociálnu prevenciu. Tento inštitút pre výskum ekonomickej kriminality vymedzil jej pracovnú
definíciu ako „protiprávne ekonomické jednanie, ktorým bol dosiahnutý finančný alebo iný
prospech na úkor konkrétneho ekonomického subjektu (štát, obchodná spoločnosť, fond či
fyzická osoba) ktoré naplňuje zákonne znaky konkrétnych trestných činov“.Ekonomické
jednanie, je jednanie, ktoré je realizované v ekonomickom prostredí s využitím ekonomických
nástrojov a jeho realizátormi sú ľudia znalí tohto prostredia a znalí využiť tieto ekonomické
nástroje.
Z trestnoprávneho hľadiska sa používa pojem hospodárska kriminalita, ktorá je spájaná
s piatou hlavou osobitnej časti trestného zákona č. 300/2005 Z.z. ktorá sa člení na štyri diely :

Trestné činy proti životnému prostrediu.

trestné činy ohrozujúce trhovú ekonomiku

trestné činy proti hospodárskej disciplíne

trestné činy proti mene a trestné činy daňové

trestné činy proti priemyselným právam a autorskému právu
Z uvedených definícií môžeme preto usúdiť, že rámec ekonomickej kriminality je
podstatne širší a preto sa nepostihuje len protiprávne konanie smerujúce proti trestným činom
v piatej hlave osobitnej časti trestného zákona č. 300/2005 Z.z, ale môžeme sem zaradiť aj
trestné činy zaradené v iných hlavách tohto zákona, ktoré spôsobujú ekonomickému sektoru
finančne škody. Môžeme sem zaradiť trestné činy ako je podvod, sprenevera, krádež alebo
pytliactvo. Môžeme konštatovať, že ekonomická kriminalita a hospodárska kriminalita sú
synonymá toho istého protiprávneho javu. Pojem Hospodárska kriminalita sa vo väčšom
meradle používa v Českej republike zatiaľ čo v Slovenskej republike sa čoraz viac udomácňuje
pojem ekonomická kriminalita. Vzhľadom k všeobecnej ťažkosti predložiť presnú definíciu
ekonomickej kriminality, bolo vypracované odporúčanie výboru ministrov Rady Európy č. R
(81) toto odporúčanie obsahuje výpočet trestných činov, ktoré patria do ekonomickej
kriminality a ktoré nám napomáha si ucelenejšie predstaviť, ktoré trestné činy spadajú pod
ekonomickú kriminalitu a jej oblasť. Patria sem :

1. Kartelové trestné činy;
2. Podvodné praktiky a zneužívanie hospodárskej situácie;
3. Úverové a dotačné trestné činy a trestné činy pri získavaní zákaziek;
4. Počítačové podvody;
5. Zakladanie a vedenie fiktívnych firiem;
6. Trestné činy spojene s účtovníctvom;
7. Podvodné praktiky a zneužívanie hospodárskej súťaže;
8. Porušenie štandardov bezpečnosti a zdravia zamestnancov v spoločnosti;
9. Podvody poškodzujúce veriteľov;
10. Podvádzanie spotrebiteľov;
11. Nekalá súťaž;
12. Finančné trestné činy a vyhýbanie sa sociálnym výdavkom zo strany podnikov;
13. Colné podvody;
14. Trestné činy vzťahujúce sa na menovú reguláciu peňazí;
15. Burzové a bankové trestné činy;
16. Trestné činy proti životnému prostrediu.

Literatúra:
Scheinost,M. 2004. Výzkum ekonomické kriminality. Praha : Inštitút pro kriminológii a sociálni prevenci. 2004, s. 6
Holcr, K. a kol. 2008. Kriminológia. Bratislava : Iura Edition.2008,s. 286
Šimunová, L. 2016, Kriminologický pohľad na ekonomickú trestnú činnsoť.In Časopis pro právni vědu a praxi. ISSN,1/2016, XXIV.2016, s. 60
Scheinost,M. 2004. Výzkum ekonomické kriminality. Praha : Inštitút pro kriminológii a sociálni prevenci, 2004s. 9