TRESTNOPRÁVNA TEÓRIA PLODOV Z OTRÁVENÉHO STROMU

Pri vyhľadávaní a obstarávaní dôkazov je dôležité, aby sa dodržiavala zákonnosť, v prípade ak by dodržaná nebola, malo a mohlo by to mať za následok svojvôľu a nezákonnosť v trestnom konaní. V súvislosti s touto problematikou sa v odbornej literatúre môžeme stretnúť s tzv. „teóriou ovocia (plodov) z otráveného stromu“. Táto doktrína vychádza z „fruits of the poisonous tree doctrine“, čo vyjadruje doktrínu, prostredníctvom ktorej sú riešené všetky právne otázky účinnosti dôkazov v trestnom konaní v USA. Uvedená doktrína vychádza zo štvrtého dodatku k Ústave USA a vzťahuje sa predovšetkým na zatknutie (zadržanie), na domovú prehliadku a zabavenie vecí vykonaných bez súdneho príkazu alebo na základe súdneho príkazu vykazujúceho vady. Predmetná teória rieši prípad, ak dôkaz ktorého nezákonnosť je namietaná, má až druhoradý alebo odvodený charakter vo vzťahu k pôvodnému nezákonnému zatknutiu, prehliadke, identifikačnému postupu či výsluchu.
Ako príklad možno uviesť prípad, keď je priznanie získané až s určitým časovým odstupom alebo keď je konkrétny dôkaz lokalizovaný a vyhľadaný až po nezákonnom získaní priznania obvineného a pod. V rámci právneho poriadku Slovenskej republiky existuje v oblasti zákonnosti dôkazov základné pravidlo, v zmysle ktorého musia byť všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonným spôsobom, v trestnom konaní vylúčené. Taktiež je potrebné vylúčiť aj ďalšie dôkazy, ktoré boli získané ako výsledok nezákonného výsluchu, identifikačného postupu či zatknutia. Avšak na strane druhej, neprichádza do úvahy absolútne vylúčenie všetkých dôkazov ako „otráveného ovocia“, nakoľko by to bolo neprimerané s prihliadnutím k jasnému konfliktu záujmov. Nemožnosť usvedčenia a odsúdenia skutočného páchateľa spôsobená vylúčením týchto dôkazov sa totiž prieči záujmom spoločnosti a zároveň by viedla k stavu absolútnej dôkaznej núdze. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu Spojených štátov, ktorá pripúšťa existenciu dôkazu o tom, že neprišlo k „otráveniu stromu“. Ide o situáciu, keď žalobca preukáže, že dôkaz nie je v príčinnej súvislosti s pôvodným nezákonným úkonom a preto nie je jeho výsledkom, napr. keď je dôkaz získaný z nezávislého zdroja. Môže ísť napríklad o prípad, kedy polícia najskôr získa dôkaz prostredníctvom nezákonnej prehliadky, ale neskôr nadobudne rovnaký dôkaz prostredníctvom prehliadky, ktorá už vykazuje znak zákonnosti – neskôr získaný dôkaz je preto účinný, avšak za toho predpokladu, že druhá prehliadka musí byť úplne nezávislá od prvej.
S doktrínou „ovocia z otráveného stromu“ sa možno stretnúť aj v rozhodnutí ESĽP v prípade Gäfgen vs. Nemecko. V tomto prípade bol sťažovateľ počas výsluchu na polícii mučený s cieľom uviesť, kde sa nachádza osoba, ktorú sťažovateľ uniesol a podľa súdu táto metóda výsluchu predstavovala neľudské zaobchádzanie, ktoré článok 3 EDĽP zakazuje. Súd ďalej skúmal, či porušenie článku 3 EDĽP v štádiu vyšetrovania malo vplyv na priznanie sťažovateľa v konaní pred súdom. ESĽP konštatoval, že pred svojím priznaním v druhý deň procesu, bol sťažovateľ poučený o práve nevypovedať a o skutočnosti, že riadne vyhlásenie, ktoré pred tým urobil, nemôže byť použité ako dôkaz proti nemu. Je teda splnené, že vnútroštátna legislatíva a prax priznali určité dôsledky priznaniam, ktoré boli získané prostredníctvom zlého zaobchádzania a vo vzťahu k sťažovateľovi, teda došlo k obnoveniu status quoante (právna situácia pred porušením čl. 3). V tejto súvislosti hovoríme o tzv. „teórii obnovenej reťaze“. Okrem toho sťažovateľ vo svojom vyhlásení uskutočnenom v druhý deň procesu a na konci súdneho konania zdôraznil, že sa priznal slobodne, bez výčitiek svedomia a s cieľom prijať zodpovednosť za svoj čin. Na základe týchto skutočností nebol súd presvedčený, že nevylúčením napadnutých dôkazov v konaní sťažovateľ nemohol odoprieť výpoveď a nemal inú možnosť obhajoby než priznanie. Súd teda nebol presvedčený, že porušenie čl. 3 EDĽP v štádiu vyšetrovania malo vplyv na priznanie sťažovateľa v neskoršom konaní pred súdom. Keďže právo sťažovateľa na obhajobu a jeho právo neobviniť sám seba boli rešpektované, súdne konanie proti nemu ako celok treba považovať za spravodlivé. ESĽP preto konštatoval, že v tomto prípade k porušeniu čl. 6 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru nedošlo.

LITERATÚRA:

1. NETT, A. 1997. Plody z otráveného stromu, Vyd. 1 Brno: Masaryková univerzita, 1997, s. 115 ISB: 80-210-1524-1. s.9.
2. ŠAMAL, Pavel. 2013.Tresni řád: komentář.7, dopl. A preprac. Vydanie. V Prahe:C.H.Beck, 2013, 3 sv. Velké komentáře. s 771.