+421 949 280 419
KONTAKT
Trestné právo procesné a jeho dokazovanie veľmi úzko spolupracuje a súvisí s kriminalistikou. Kriminalistika ako forenzná disciplína vypracováva metódy a postupy k odhaľovaniu, predchádzaniu a vyšetreniu trestnej činnosti, v rámci ktorých aplikuje poznatky prírodných a technických vied. Nepochybne jednou z kriminalistických metód je aj metóda pachovej identifikácie, ktorá je založená na poznaní, že každá osoba je nositeľom svojho individuálneho pachu. Zásadná výhrada použitia pachovej stopy ako dôkazu spočíva v nemožnosti zistené poznatky iným kvalifikovaným spôsobom preskúmať. Zároveň ak dôjde ku kladnému výsledku porovnania, nezaručuje to, že určitá osoba spáchala trestný čin, ale je možné z nej predpokladať, že sa dostala ku kontaktu s predmetom z ktorého bola stopa vyňatá, pokiaľ nenastal prípadný prenos pachovej stopy. K uvedenej problematike pachovej stopy sa niekoľkokrát vyjadril aj český Ústavný súd. Ten nijako nespochybňuje všeobecnou vierohodnosť samotného dôkazu pachovou skúškou, aj keď tento dôkaz trestnoprávnou teóriou a praxou nebýva jednoznačne a bezvýhradne prijatý. Na základe tohto dôkazu je možné dospieť k záveru, že sa určitá osoba v bližšie neurčenej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzala na určitom mieste. Nie je možne z nej ale jednoznačne a bez dôvodných pochybností dôvodiť, že sa práve táto osoba dopustila určitého trestného činu. Podobne sa vyjadril český ústavný súd aj v ďalšom svojom rozhodnutí, kde konštatoval, že podobne nespochybňuje všeobecnú vierohodnosť dôkazu pachovou skúškou. Avšak na základe tohto nepriameho a svojou povahou podporného dôkazu, je však možno len dospieť k záveru, že určitá osoba sa v bližšie neurčenej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou na určitom mieste nachádzala, nie je však možné z nej jednoznačne a bez pochybnosti, zistiť, že práve ona sa dopustila trestného činu. Ďalej konštatoval, že k tomu aby bolo možné rozhodnúť o vine a treste je potrebné aby reťazec dôkazov nevykazoval medzery a nevyvolával dôvodné pochybnosti. Aj keď sa v prípade pachovej stopy jedná o ex post nepreskúmateľný dôkaz, je možne sním v trestnom konaní pracovať ako s dôkazom podporným, ktorý doplňuje a prípadne uzatvára celý dôkazný reťazec na seba nadväzujúcich a vzájomne sa doplňujúcich dôkazov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení 4 Tdo 49/2016 zo 6.6.2017 na margo problematiky prípustnosti dôkazu pachovou stopou vo svojom rozhodnutí podobne uviedol, že metóda využitia pachovej stopy pre identifikáciu podozrivej osoby z pohľadu platného dôkazného práva v trestnom konaní nie je v Trestnom poriadku výslovne upravená. Z tohto dôvodu sa pri dokazovaní pachovou stopou v trestnom konaní použije všeobecná
smernica obsiahnutá v § 119 ods. 2 Tr. poriadku „ako dôkaz môže slúžiť všetko čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona“. Súčasná judikatúra uznáva výsledky pachovej identifikácie len ako dôkaz nepriamy, použiteľný len v uzavretom kruhu nepriamych dôkazov, alebo ako dôkaz podporný k priamemu dôkazu. Pachová identifikácia sama o sebe preto nemôže slúžiť ako hlavný usvedčujúci dôkaz viny obžalovaného, ale musí byť doplnená inými dôkazmi. Najvyšší súd zároveň konštatoval niekoľko dôvodov prečo dôkaz získaný pachovou stopu by mal byť hodnotený len ako nepriamy dôkaz :
- Pachová stopa je založená na použití vycvičených psov, ktorí sú schopní stotožniť pach človeka zaistený z dvoch predmetov alebo miest, avšak pes (rovnako ako človek) sa môže mýliť;
- Výsledky nie je možné overiť exaktnou vedeckou metódou, ide hlavne o to či pachová stopa je vhodná a spôsobilá pre individuálnu identifikáciu ľudského jedinca, aké má táto stopa vlastnosti, či je technickými prostriedkami zistiteľná a či je vy-cvičený pes schopný túto stopu identifikovať. Toto platí aj napriek tomu, ţe v sú-časnosti, (na rozdiel od doterajších len empirických zistení) bola vedecky preu-kázaná existencia molekúl, ktoré umožňujú individuálnu identifikáciu páchateľa trestného činu a bola potvrdená mimoriadna schopnosť vycvičených psov takúto identifikáciu vykonať;
- Páchateľ mohol na mieste činu zanechať podvrhnutú pachovú stopu, (v posudzovanom prípade obvinený bežne prichádzal na miesto činu a celkom bežne tam zotrvá-val aj po dlhšiu dobu, keďže tam chodil za priateľkou);
- Aj napriek zachovania prísnych požiadaviek odberu a porovnania pachových stôp policajnými orgánmi, aj za predpokladu ich prevedenia nespochybniteľným spôsobom dôkazy používajúce pachové stopy sú nepriame a ako jediné neobstoja, pretože preukazujú, že obvinený bol na mieste činu alebo ináč preniesol pach na veci súvisiace s trestnou činnosťou, ale nepreukazujú, že čin priamo spáchal. Preto je potrebné, aby tento dôkaz nebol pre uznanie viny jediným, osamo-teným.
Aj napriek uvedeným rozhodnutiam je stále sporné, či výsledky pachovej stopy sú prípustné ako dôkaz. Pokiaľ sú ako dôkaz prípustné, tak zásadne len ako dôkaz nepriamy a podporný. Konečne rozhodnutie o prípustnosti a hodnotení dôkazu však v konkrétnom prípade vždy pripadá len na súd, ktorý v uvedenej veci rozhoduje.