+421 949 280 419
KONTAKT
Jedným zo základných kritérií kontroly kriminality je odhaľovanie trestných činov a zavedenie princípu nevyhnutnosti trestu. So zmenou štruktúry trestnej činnosti sa objavujú relatívne nové typy trestných činov a menia sa tiež metódy ich páchania. Páchatelia využívajú na páchanie trestnej činnosti špičkovú techniku, strelné zbrane, výbušniny a iné moderné prostriedky. Len tradičnými metódami odhaľovania nie sú orgány činné v trestnom konaní schopné efektívne bojovať s trestnou činnosťou, ktorá podstatne vzrástla a kvalitatívne sa zmenila. Kriminalistika, ako aj trestné právo musia reagovať na tieto nové metódy páchania trestnej činnosti. Jednou z veľmi často diskutovaných tém v súvislosti s touto problematikou je práve psychofyziologické vyšetrenie pravdivosti výpovede alebo laicky známejšie používanie vyšetrenia na detektore lži. Vo vzťahu k prípustnosti dôkazu na polygrafe stojí za zmienku upozorniť na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2002, sp. zn. 6 Tz 13/02141 ktorý v predmetnom uznesení konštatoval, že výsledky vyšetrenia obvineného na polygrafe, tzv. detektore lži, nemožno v trestnom konaní použiť ako dôkaz, pretože podstatou takéhoto vyšetrenia je výsluch obvineného ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú trestného činu. Najvyšší súd uviedol, že v trestnom konaní však možno použiť len tie poznatky, ktoré obvinený poskytol v súlade s ustanovením § 91 a násl. TP, čo v prípade jeho vyšetrenia (výsluchu) na detektore lži nie je splnené. Pri psychofyziologickom vyšetrení na detektore lži ide o overenie pravdovravnosti obvineného. V predmetnom prípade sa takýmto vyšetrením malo zistiť, či obvinený klamal alebo hovoril pravdu, keď popieral spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, a preto mu boli položené nasledujúce otázky:
- Napadli ste fyzicky vašu matku cez Veľkonočné sviatky?
- Napadli ste fyzicky vašu matku cez Veľkonočné sviatky vo vašom dome?
- Udreli ste vašu matku nejakým spôsobom cez Veľkonočné sviatky?
Z predmetných otázok je zreteľne a jasné, že nemali ani tak viesť k zisteniu pravdovravnosti obvineného, ako ku konkrétnemu overeniu pravdivosti výpovede obvineného, ktorý popieral spáchanie skutku, pre ktorý bol trestne stíhaný. Takéto overovanie pravdivosti výpovede obvineného ako dôkazného prostriedku jednak nie je formálne upravené v trestnom poriadku a je zrejme v rozpore s ustanovením § 89 ods. 1. Trestného poriadku účinného do roku 2002, nakoľko nahrádza výsluch obvineného. Koniec koncov Najvyšší súd v predmetnom
rozhodnutí nepopiera, že sú prípustné aj iné dôkazné prostriedky ako tie, ktoré sú výslovne upravené v Trestnom poriadku, napr. previerka výpovede obvineného alebo svedka, avšak práve preto a o to viac musia byť pri takýchto presne nepomenovaných dôkazných prostriedkoch dodržané zákonné pravidlá platné pre vykonávanie obdobných dôkazných prostriedkov v trestnom konaní, ktoré sú obsahom a účelom najbližšie spornému dôkaznému prostriedku. Z takto uvedenej formulácie otázok, ktoré boli obvinenému kladené, je zrejmé, že účelom overovania pravdovravnosti malo byť nielen overenie jeho pravdovravnosti všeobecne, ale aj zistenie jeho postoja ku konkrétnym skutočnostiam. Vzhľadom k tomu bolo nutné skúmať, či boli dodržané zákonné požiadavky pre výsluch obvineného. Podľa § 91 ods. 1 TP výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol pokiaľ možno úplný a jasný obraz o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť inak ako sme uviedli v predchádzajúcich častiach tejto práve išlo by neprípustný dôkaz. Pravdivosť priznania obvineného orgány činné v trestnom konaní overia inými dôkazmi. O tom, akú formu má mať výsluch obvineného a ako pri ňom má vyšetrovateľ, resp. iný orgán činný v trestnom konaní, v tom-ktorom štádiu trestného konania postupovať, presne upravuje § 121 až § 124 TP. Trestný poriadok však v žiadnom z týchto ustanovení neupravuje hodnotenie alebo posudzovanie výpovede obvineného a túto činnosť ponecháva doposiaľ výhradne pre orgány činné v trestnom konaní a v konečnom dôsledku je hodnotenie pri rozhodovaní o vine po podaní obžaloby ponechané na súdoch. Súdu v rámci toho prislúcha hodnotiť nielen obsah dôkazu, ale aj jeho zákonnosť a prípustnosť. K argumentácii generálneho prokurátora Slovenskej republiky v sťažnosti pre porušenie zákona, že nič nebráni tomu, aby výsledok takéhoto vyšetrenia bol spracovaný v podobe odborného vyjadrenia, Najvyšší súd SR konštatoval, že odborné vyjadrenie na rozdiel od znaleckého posudku je dôkazným prostriedkom, ktorý môže poslúžiť na objasnenie skutočností v jednoduchých prípadoch. Podľa § 105 ods. 1, veta prvá TP, ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, rozhodne orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu o pribratí znalca okrem prípadu, ak ide o skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu; v takom prípade je vždy potrebný písomný príkaz súdu. Znalecký posudok, aj keď sa ním má objasniť dôležitá skutočnosť pre trestné konanie, nemôže nahradiť výpoveď obvineného v trestnom konaní. Z týchto dôvodov, ani na výpoveď obvineného pred znalcom, v ktorej sa priznal k spáchaniu trestného činu, napríklad pri vyšetrení jeho duševného stavu, hoci inak jeho spáchanie pri výsluchu pred vyšetrovateľom, prokurátorom alebo sudcom, za dodržania podmienok zákona, popieral, nemožno prihliadať ako na dôkaz (výpoveď) vykonaný zákonným
spôsobom. Za predpokladu, že odborným vyjadrením sa má objasniť len skutočnosť v jednoduchých prípadoch, nemožno sa ním vyjadrovať k tak zložitým procesom, ako je priebeh psychofyziologických procesov u konkrétneho obvineného a už vôbec nie je prípustné nahrádzať ním výsluch obvineného, resp. iný úkon trestného konania, ktorý s obvineným možno vykonať len podľa zákona, pretože len zákon stanovuje presne vymedzenú formu, kto ho má vykonať, za akých podmienok, po akom poučení, akou formou a rámcovo aj, aký má mať obsah. Ani v prípade, ak sa vyšetrenie na detektore lži uskutoční po predchádzajúcom súhlase obvineného, takýto súhlas sám o sebe nie je priznaním k spáchaniu trestnej činnosti a nemôže ho nijako nahrádzať. Vyšetrením na detektore lži je možné samozrejme overiť pravdovravnosť obvineného, ak s tým vysloví súhlas. Otázky na overenie pravdovravnosti výpovede obvineného (nie však podozrivého), by však nemali v žiadnom prípade (aspoň súčasná právna úprava to nedovoľuje) úzko súvisieť s konaním, v ktorom sa vidí trestný čin, a uţ vôbec by nemali byť sugestívne alebo kapciózne. Výsledky vyšetrenia na detektore lži je z týchto dôvodov možné považovať len za kriminalisticko-technický prostriedok, ktorý môže slúžiť na zameranie vyšetrovania za účelom vyhľadania, zistenia a vykonania dôkazov.
Z uvedeného tak môžeme usúdiť, že výsledky vyšetrenia obvineného na polygrafe, tzv. detektore lži, nemožno v trestnom konaní použiť ako dôkaz, pretože podstatou takéhoto vyšetrenia je výsluch obvineného ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú trestného činu. V trestnom konaní však možno použiť len tie poznatky, ktoré obvinený poskytol v súlade s ustanovením § 91 a nasl. Trestného poriadku, čo v prípade jeho vyšetrenia (výsluchu) na detektore lži nie je splnené.